14/11/23 som mala možnosť spolu s mojimi spolužiakmi facilitovať štyri krátke workshopy pre študentstvo lokálnej strednej školy, v rámci ktorých sme prakticky predstavili profilácie KISKu. Zastupovala som dizajnovú profiláciu — študenti si so mnou mohli vymyslieť a nadizajnovať vlastného osobného asistenta budúcnosti z roku 3000.
Okrem klasických dizajnových metód si študentstvo mohlo vyskúšať a zoznámiť sa s metódami transition dizajnu. Na začiatku sme sa bavili o tom, čo nás štve a čo by sme v našom živote chceli zautomatizovať a outsourcovať na osobného pomocníka. Riešili sme zdravie, umeleckú tvorbu, a otravné veci v škole, doma, či vo verejnom priestore.
Pomocou metódy jak bychom mohli/y sme spoločne hľadali možnosti ako by nám mohol domáci pomocník pomôcť tieto problémy a boliestky vyriešiť. Nápady sme premietli do dizajnu, funkcií a vzhľadu psomocníka. Pohybovali sme sa v časovom horizonte roku 3000 — účastnictvo tak malo možnosť oprostiť sa od súčasnosti a radikálne imaginovať budúcnosť.
Nápady sme zachytili pomocou snapshotov z budúcnosti — jednoduchých kreslených obrázkov zobrazujúcich používanie vymysleného robota v konkrétnych situáciách.
Študentstvo vymyslelo skvelé funkcie ako odhlučnenie izby od súrodencov, transformáciu na samoriadiaci dopravný prostriedok aby sa vyhli verejnej doprave, lokálne odpojenie domácnosti od internetu, či dokonca automatického kuchára, ktorý skenuje naše potreby a pripraví nám jedlo presne podľa našich prianí.
Asistenti mali rôzne podoby — od minimalistickej krabičky cez plynovú hmlovinu až po plyšového medveďa, transformer mačku, či upratovacieho slimáka s kefou a klobúkom. Ovládať by sa dali hlasom, či dokonca myšlienkami, s niektorými by sme sa mohli rozprávať ako s kamarátom.
Posledných pár minút sme venovali diskusii o prístupnosti, možných negatívnych následkoch a bezpečnostných rizikách vymyslených pomocníkov — predstavili sme si metódy Black Mirror Brainstorms a Tarotové karty technologií. Časť študentstva bola značne skeptická, hlavne čo sa týka ochrany osobných údajov, a prílišnej závislosti na amutomatizácii a umelej inteligencii, no nevideli zas tak veľký rozdiel v tom, čo o nás už teraz zbierajú telefóny, AI modely a sociálne siete. Zamýšľali sa tiež nad tým ako nestratiť ľudský kontakt v zrýchlenej technologickej dobe, či nad udržateľnosťou pomocníkov a ich uhlíkovou stopou.
Bola to pre mňa skvelá skúsenosť, ktorá mi pomohla zvedomiť si, že facilitácia dizajnových workshopov ma vlastne veľmi baví, niet sa čoho báť, a rada by som sa jej venovala viac. Veľká vďaka patrí Majde, ktorá mi dala možnosť sa na workshope podieľať a Romanovi, ktorý ma nasmeroval správnym smerom.